rakúsko, lyže, hlad

Autor: Martin Frank | 6.3.2014 o 14:07 | (upravené 6.3.2014 o 20:09) Karma článku: 1,52 | Prečítané:  226x

Rakúsko je nádherná krajina, nachádza sa v nej priam všetko. Od prenádhernej prírody, až po dokonalú infraštruktúru. Ak vyrazíte od Bratislavy po diaľnici, určite neminiete obrovitánske veterné elektrárne, ktorými je územie Rakúska husto posiate.

 

Diaľnica vás však zavedie na iné miesta. Smeruje do Viedne, k hradom a čo je najdôležitejšie dôjdete po nej až k pätám jedných z najvyšších hôr, aké Európa má.

Alpy, majú tiež prívlastok „Biele hory.“ Svojou majestátnosťou sa ťahajú až do výšok samotných bohov. Rozprestierajú sa na území siedmich krajín. Ich najvyšší vrch sa volá, Mont Blanc, meria 4 808 metrov nad morom, ale nie je jediný, ktorý má nad 4000 metrov. Ďalších takýchto vysokánskych vrcholov je 22 a to je už čo povedať! Smutné je pre Rakúsko to, že nevlastní ani jeden z týchto vrcholov. Nemusí byť však zahanbené, pretože Rakúske lyžiarske strediská sú vychýrené po celej Európe a ďalej.

Jedným z týchto stredísk je Zillertal Arena. Tá pozostáva z niekoľkých pospájaných stredísk, ktoré spolu tvoria cez 130 kilometrov zjazdoviek, 51 lanoviek plus niekoľko desiatok vlekov, ktoré vás dopravia z nadmorskej výšky 500 metrov, pokojne aj do 3200 metrov. Pri pohľade z takej výšky sa vám zatočí hlava najmenej trikrát. Pri dobrom orlom zraku sa môžete zahľadieť do diaľky a uvidíte aj najvyšší vrch Nemecka, okolo ktorého krúžia parašutisti alebo vás prekvapí slniečko, ktoré páli naozaj silno a neradno si s ním zahrávať. Čo je však smutnejšie, v takejto výške sa mení počasie rýchlejšie ako by ste povedali: „Ešte sa tie makovičky nevymakovičkovali“ trikrát za sebou s prstom na nose, jednou nohou zdvihnutou a skákali ste na nej do pravej strany.

Už je tu. Hmla ako mlieko, zastihla nás nepripravených. Snažili sme sa jej vyhnúť zlyžovaním do nižších polôh, ale keď nás dostihla, unikali sme naspäť nahor. Všade, kde sme sa pohli tá biela sviňa bola s nami. Vtedy padol ten najracionálnejší nápad, aký by človek mohol čakať.

„Obed!“ zahlásili všetci svorne. Pri pohľade do mapy sme zistili že, najbližšia Almhütte je asi 150 metrov od nás. Nebolo ju však vidieť a zdanlivý traverz cez zjazdovku bol dlhší, ako keď si niekto chce objednať v slovenskej reštaurácii. Konečne sme prišli k nej.

Nádherná, pýcha rakúskych architektov neklamala, je to naozajstný skvost vidieť niečo tak elegantné. Naokolo chaty boli porozhadzované, ba aj poukladané lyže, snowboardy, paličky a iné lyžiarske potreby. Snáď najpozoruhodnejší objekt pred chatou bola taká trojkolka. Ona vám to nie je trojkolka na kolesách ako ste zvyknutý, je to trojlyža. Odborne sa to nazýva "Ski trake". Môj otec s týmto monštróznym lyžiarskym čudom elegantne zdoláva každý kopec a nie jednému zvedavcovi padne sánka. Už na prvý pohľad bolo vidieť početnosť ľudí nachádzajúci sa v stravovacom zariadení, my plný optimizmu sme vstúpili dnu s očakávaním vrúcneho privítania a rýchleho usadenia.

Naše očakávania boli opäť mylné. V miestnosti asi s dvadsiatimi stolmi pre šesť osôb, bolo trikrát viac ľudí. V jednu chvíľu som sa cítil ako na námestí v Paríži cez vianočné sviatky. No hrôza, ale nezaváhal som, vedel som, že každá stratená sekunda môže byť hladná. Každému z nás prebehlo mysľou to isté, ak nechceme ísť von a opäť mrznúť s úmyslom hľadať dáku inú chatu, musíme nájsť stôl. Taktika bola jednoduchá, rýchlo sa opýtať osôb alebo skupín, či už nie sú na odchode, prípadne ich podsadnúť skôr, ako si to všimnú. Päť minút sme horlivo robili, čo sa dalo, no bezúspešne. Všimol som si, že všetci čo sú na takéto „čakačky pred jedlom" zvyknutí, majú premyslenejšiu taktiku, ba dokonca takí, čo prišli neskôr už sedia a pijú chutný horský čajík. Chytro sme spojili hlavy dokopy a vymysleli sme taktiku.

Každý z nás sa postavil do jednej uličky a číhal na niekoho, kto odchádza a ak sa tam votrel hocikto iný s rovnakým úmyslom, tak sme ho pohľadom nakopali do zadku, aby vedel, že teraz sme so sedením na rade my!

HA HÁÁ, o pár minút sme už sedeli a spokojne si rozopínali naše bundy, dávali z hláv prilby a nasávali atmosféru dobre vykonanej práce. Objednali sme si pre každého čaj, a keď čakali, že si objednáme čo-to na jedenie, odmietli sme. Nebudeme predsa vyhadzovať peniaze za jedlo, ktoré sme si priniesli z domu. Každý si vytiahol svoj obložený chlebík a potajme, aby nás nik nevidel, sme si vychutnávali to, čo nám mohol každý len závidieť.

Najedený a plný síl sme vykukli von oknom, tam na nás už čakalo slniečko. Môžem len dodať, lyžovačka bola ten deň perfektná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?